KONŠTANTÍN A METOD-SLOVANSKÍ VIEROZVESTCOVIA

            Konštantín (neskôr prijal meno Cyril) a Metod boli bratia a pochádzali z mesta Thessaloniky (Solún). Hoci mesto bolo grécke, na okolí žili skoro samí Slovania, a tak im tamojší starosloviensky jazyk – tzv. macedónske nárečie nebol neznámy. Ich otec, menom Lev, bol vysoký vojenský dôstojník. Spolu s manželkou (podľa niektorých prameňov sa volala Mária) mali sedem detí. Spomedzi nich Metod bol najstarší (narodil sa r.815), kým Konštantín bol najmladší (narodil sa r.827).
            Dvaja bratia boli povahovo i nadaním veľmi odlišní. Metod mal vyvinutý zmysel pre praktické veci, študoval právo a stal sa náčelníkom jednej byzantskej župy, kde žilo slovanské obyvateľstvo. V tomto úrade pracoval 10 rokov. Jeho životopisec neskôr poznamenal, že Boh ho na tento úrad predurčil, aby sa cvičil v slovanskej reči, keďže sa mal stať prvým arcibiskupom Slovanov.
            Konštantín mal výnimočné nadanie na filozofiu a iné humanistické vedy. Na školách tak vynikal, že mu dali prezývku „filozof“. Už ako mladý si zvolil za svoj životný cieľ vynikať  v poznaní Božej múdrosti a rásť vo svätosti života. Zachovala sa malá epizóda z jeho života, keď vladár, v krajine ktorého viedli on a jeho bratia politické i teologické rozhovory, chcel si ich uctiť a usporiadať na ich počesť veľkú hostinu. Pýtali sa Konštantína, aká je jeho hodnosť, aby ho podľa toho usadili pri stole. On odpovedal: „Mal som kedysi veľmi bohatého praotca, ktorý však premrhal svoj majetok. Ja sa ho musím usilovať teraz získať. Som totiž Adamov vnuk.“ Konštantín mal na mysli posväcujúcu milosť, ktorú Adam svojim hriechom stratil, on sám chcel svoj život žiť tak, aby ju znova získal pre seba i iných.
            V r. 862 prišlo do Carihradu posolstvo, vyslané moravským kniežaťom Rastislavom. Ten okrem iného žiadal, aby cisár Michal III. určil pre slovienske kraje učiteľa a biskupa a s ním aj iných misionárov, ktorí by v zrozumiteľnom jazyku ohlasovali kresťanské učenie. Cisár Michal si zavolal Konštantína a povedal mu: „Viem, Konštantín, že si ustatý, ale treba ti ísť tam, lebo tie veci nemôže nikto iný vykonať, iba ty.“ Konštantín odpovedal: „I ustatý som, i chorý telom, ale pôjdem...“ Rozhodol sa ísť na Veľkú Moravu i napriek tomu, že mal podlomené zdravie a jeho brat Metod sa stal jeho spoločníkom i napriek tomu, že veľmi miloval kontemplatívny život na hore Olymp, život v ústraní a modlitbe, oddelený od hluku sveta.
            Hoci pochádzali z byzantskej ríše, vtedy najkultúrnejšej krajiny, vedeli sa prispôsobiť slovanským predkom. Zostavili pre nich písmo a do staroslovienskej reči preložili Sväté Písmo a najdôležitejšie bohoslužobné knihy. Ten istý starosloviensky jazyk s dovolením pápežskej stolice zaviedli do bohoslužieb byzantského i rímskeho obradu. To bol veľký úspech – je známe, že ani pred nimi, ani potom (až do 2.vatikánskeho koncilu) nikto nedosiahol povolenie používať vlastnú reč v rímskom obrade. Hneď po príchode na Veľkú Moravu založili školu na prípravu nových kňazov, aby sa postarali o svojich nasledovníkov. Svätý Metod už pred svojou smrťou určil za svojho nástupcu sv. Gorazda.
            Svätí Cyril a Metod patria medzi najväčších misionárov kresťanstva. Ich činnosť priamo alebo nepriamo zasiahla celú východnú Európu. V r. 1980 ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil spolu so svätým Benediktom za spolupatrónov Európy.